REPA KŔMNA
Repa kŕmna sa využíva ako glycidové šťavnaté krmivo s nízkym obsahom dusíkatých látok a vlákniny. Má vysokú stráviteľnosť pre viaceré hospodárske zvieratá - dojnice, chovný dobytok a iné.
Botanická a biologická charakteristika
Repu kŕmnu zaraďujeme do čeľade mrlíkovité (Chenopodiaceae). Hospodársky a biologicky je to dvojročná rastlina. Rovnako ako pri repe cukrovej v prvom roku vytvára prízemnú ružicu listov a buľvu, v druhom roku sa dopestuje osivo. Na množenie slúžia klbôčka. Rozlišujeme typy odrôd objemové, prechodné a obsahové. Výhodou objemových je vysoká úroda, obsahové odrody z dôvodu vyššieho zastúpenia sušiny sú lepšie skladovateľné. V listine registrovaných odrôd sa nachádzajú aj prechodné odrody.
Nároky na agroekologické podmienky
Najvhodnejšie pôdy pre pestovanie repy kŕmnej sú hlinité až hlinito-piesočnaté, dobre vyhnojené a nezaburinené. Tiež vhodné môžu byť pôdy hlboké ílovité v dobrom fyzikálnom stave a s primeraným množstvom vápnika. Na ľahších a stredne hlbokých pôdach je dôležitý dostatok humusu a priaznivé rozdelenie zrážok.
Technológia pestovania
Zaradenie v osevnom postupe - Najčastejšie ju zaraďujeme po ozimných obilninách, neodporúča sa po kukurici a kapuste repkovej pravej, po sebe najskôr po 4 rokoch
Príprava pôdy
Príprava pôdy je spravidla podobná alebo rovnaká ako pri repe cukrovej. Tomu zodpovedá aj spôsob aplikácie hnojív.
Výživa a hnojenie
Výživa a hnojenie sú podobné ako pri repe cukrovej. Na jeseň zaorávame strednou orbou 30 až 45 t.ha-1 maštaľný hnoj. Repa kŕmna odčerpá z pôdy na produkciu 1 tony fytomasy približne 3 kg N, 0,3 kg P a 4,3 kg K. V porovnaní s repou cukrovou sú to vyššie dávky dusíka, maximálne do 150 kg.ha-1, 2/3 pred sejbou a 1/3 počas vegetácie koncom mája až začiatkom júna. Fosfor a draslík aplikujeme na jeseň súčasne so zaorávkou maštaľného hnoja. Pre rast a vývin repy kŕmnej sú významné aj bór a mangán.
Sejba
Spôsob založenia porastu je v princípe podobný, alebo rovnaký ako pri repe cukrovej. Závisí od charakteru odrody a aktuálnych pestovateľských podmienok. Uplatňujeme medziriadkovú vzdialenosť 450 mm. Na konečnú vzdialenosť v riadku 160 až 180 mm sejeme za predpokladu vysokej poľnej vzchádzavosti (nad 70 %) a pri použití geneticky jednoklíčkového osiva. Pri zbere potrebujeme takto dosiahnuť 80 až 90 tisíc rastlín. Na vzdialenosť v riadku 90 až 120 mm vysievame pri technológii s minimálnou potrebou ručnej práce, na konci vegetácie by malo byť 75 až 80 tisíc rastlín na hektár. Najvyšší výsevok je pri technológii so zníženou potrebou ručnej práce – sejba na vzdialenosť 60 až 80 mm v riadku (jednotenie, okopávka). Sejeme do hĺbky 25 až 30 mm. V kukuričnej a repárskej výrobnej oblasti sejeme od konca marca, vo vyšších polohách do 20. apríla.
Ošetrovanie počas vegetácie
Pred vzídením porastu repy kŕmnej, ak sa vytvorí prísušok, uplatňujeme mechanický zásah ježkovými alebo ryhovanými valcami. Takto uľahčíme vzchádzanie, znížime výskyt spály repy a ničíme aj niektoré buriny. Podľa potrieb plečkujeme aktívnymi a pasívnymi plečkami, rovnako ako pri repe cukrovej. Podľa druhového zloženia burín uplatňujeme reguláciu herbicídmi.
Zber a uskladnenie
Ručný zber je uplatniteľný len na malých plochách. Pri veľkovýrobných technológiách zberáme najskôr listy tak, že minimálne poškodzujeme buľvu a ponechávame čo najmenej listov (upravené cepové zberače). Buľvy zberáme upraveným trojriadkovým vyorávačom. Uskladňujeme ich vo vetraných hrobliachch pri teplote 3 až 5°C a relatívnej vlhkosti vzduchu 85 až 95 %.